AVS 2004 - čo sme zažili, alebo inšpirácie do budú

Taký môj malý predslov

Minulý týždeň sa uskutočnil prvý ročník nami organizovanej Astronomickej výmeny skúseností, ktorá bola tentokrát v Tatranskej Lomnici. Podľa ohlasov v diskusnom fóre (za 4 dni cca 25 príspevkov) vidím, že sa vám tento týždeň páčil. Hlavným poslaním týždňa bola pohoda a dobrá nálada a hlavne prázdninový oddych. Okrem toho bolo aj zopár prednášok a návštev observatórií, ktorými sme sa pokúsili dotvoriť obsah astronomickej výmeny.

Z tých niekoľko stoviek fotografií a desiatky videí som vybral približne 90, ktoré nájdete aj v našej fotogalérií a ktoré vám pripomenú skvelý týždeň.

Článok vedúceho

Po mojom maili som rád, že môžem uverejniť aj článok od Maťa Zámečníka, ktorý dotvára spomienkovú atmosféru týždňa:

Čo týždeň dal alebo čo na to veduci číslo päť.

Ešte keď sa vymýšlal program, tak som Peťovi slúbil, že napíšem zopár postrehov viažucich sa k Astronomickej výmene skúseností. Môžem sa však vyjadriť len k veciam, ktoré som sám zažil.

Už vo vlaku cestou tam, ked moji spolucestovatelia začali čítať Populárny slovník modernej fyziky a ja som zakontroval časopisom Dívka, mi bolo jasné, že to bude zaujímavé stretnutie dvoch kmeňov.

Akcie som sa zúčastnil ako vedúci (pre moje vodcovské sklony, charakter, pracovitosť a povestnú skromnosť). Malo to svoje nesporné výhody, ako napríklad to, že som trikrát do dňa konzumoval stravu rôzneho druhu a kvality s ostatnými vedúcimi a dobre sme sa pri tom bavili. Dokonca nás raz obslúžil pán chatár, čo je veľké plus. Mojou zodpovednou úlohou bolo nadšene sa zúčastniť sústredenia a fotografovať priebeh. S odstupom času môžem konštatovať úspešné splnenie všetkých úloh na 108 percent a zároveň sebavedomo prehlásiť, že môj fotoaparát je vodotesný.

Príchod v nedeľu bol okorenený zistením v akých podmienkach budeme bývať. Adekvátne cene, nemožno veľmi nadávať. Čoskoro sme sa však udomácnili a kto navštívil chatku číslo sedem, zažil teplo domova uprostred divočiny. Chatka číslo sedem bola zložená zo zopár dosák, nočného stolíka a: Igora K. (vedúci, odborník na druhú svetovú vojnu), Petra L. (turista, odborník v práci s mapou), Andreja V. (nosič statívu, turista) a mňa. Pravdu povediac, ani neviem ako to bolo presne s osadenstvom na ostaných chatkách, pretože som bol buď v teréne alebo sme jedli (staničná reštaurácia sa triasla v základoch pred príchodom turistického oddielu) alebo sme spali. Akurát nemôžem nespomenúť Marcela, z chatky číslo osem, ktorý spal osemnásť hodín denne, čo sme mu v tichosti všetci závideli.

Vzhľadom na počasie, ktoré vládlo svojím mokrým žezlom a rozhodlo sa vytopiť východné slovensko, je až neuveriteľné čo môj turistický oddiel videl. V pondelok sme sa vybrali na vodopády a vzniklo zopár vydarených fotiek. V stredu sme sa vybrali napriek nepriazni počasia na Skalnaté pleso ale vzdali sme to. Pršalo a fúkalo takým spôsobom, že sme sa museli so zvesenými hlavami vrátiť naspäť do tábora. Turistický oddiel sa zdal byť v tej chvíli načisto zlomený ale prišiel štvrtok a s ním hmla a lístok na lanovku za 100 korún. Na fotky z tohoto dňa som najviac hrdý. Skalnaté pleso bolo zahalené do magickej hmly, ktorá pohlcovala a následne prepúšťala nášmu dychtivému zraku obrazy, aké som ešte nikdy predtým nevidel. V ten deň mi všetko vyšlo. Pri plese sme s Andrejom stretli líšku, nedostali sme besnotu, aj keď by tu bolo zopár dôvodov.... Na Lomnické sedlo sme sa vyviezli sedačkovou lanovkou. Dorazili sme tam všetci štyria, kedže sa mi spolu s Martinom R. nepodarilo striasť sedačku s Andrejom a Peťom L., ktorý sa viezli za nami. Hore sme pobudli celú hodinu a videli sme úžasné scenérie tatranských končiarov. Sedlo bolo výnimočné aj dvoma kamzíkmi, ktorí si nás prišli obzrieť. Sú aj na fotke. Tá vznikla keď sme ich nahánali po hrebeni a nakoniec sa mi ich podarilo zachytiť len zvrchu, pretože boli nepomerne rýchlejšie čo pripisujem skoršej rekognoskácií terénu. Sú dobre zamaskované lebo splývajú so skalami, ale kto chce, tak si ich na fotke nájde. V piatok sme sa neohrozene vybrali na Štrbské pleso. Okrem pani Gbúrovej so synom šla s nami aj hmla. Bola úplne všade, tak sme pokračovali na Popradské pleso. Tiež celkom vydarený výlet.

Čo sa týka astronomických zážitkov, tak sa uskutočnilo niekoľko vydarených prednášok. Som rád že som ich počul, snád neumriem hlúpy. Pozorovania som sa nezúčastnil žiadneho, keďže bolo stále zamračené. Okrem poslednej noci, keď ostatní pozorovali.

Celý týždeň pršalo. Bolo to doslova neuveriteľné aká je príroda vytrvalá. Neberiem to však ako tragédiu, Tatry sú v otázke počasia nevyspytateľné. Je pravda že priemerný astronóm na svoju zábavu potrebuje jasnú oblohu a jasnú myseľ, ale naše sústredenie potvrdilo, že aj sa bez týchto parametrov dá žažiť príjemný týždeň. Cítil som sa dobre, videl som veľa prírodných krás, skrátka Tatry ma svojou majestátnosťou očarili (platí to aj pre astronómiu) a určite sa tam vrátim. Dúfam, že sa akcia páčila aj zvyšku posádky a dúfam, že sme sa v tomto alebo podobnom zložení nevideli naposledy.

Matej

Nedá mi nevyjadriť sa k Maťovmu príbehu - je proste skvelý. Už sa teším na drby z najbližšej Dobrej Vody.

Čo včil ďalej.... Tak ako sme sa vopred dohodli a ja som to s ochotou začal realizovať, teším sa opäť na predvianočné stretnutie na Dobrej Vode (8.-12.12.) a prípadne aj na nejakej astronomickej stanovej výprave za krásami vesmíru.

Kontakty Po potvrdení kontaktov by som mal dnes večer na toto miesto pridať kontakty na vedúcich a na účastníkov.

Ak by chcel napísať článok aj niekto z účastníkov, neváhajte. Rád uverejním všetky články, ktoré dostanem mailom