Počas predĺženého víkendu 5. až 7. marca sa na Dobrej Vode uskutočnilo 1. astronomické sústredenie, ktoré organizoval Astronomický klub Bratislava. Sústredenia sa zúčastnilo 25 mladých astronómov z Trenčína, Zvolena, Topoľčian, Levíc, Galanty a Prešova a 5 vedúcich.
Sústredenie očami Kociho- článok bol prevzatý z www.astrokruzok.com
V dňoch 5 až 7 marca sa v dedinke Dobrá Voda, kúsok od Trnavy konalo prvé astronomické sústredenie zorganizované Bratislavským Astronomickým klubom. Predĺžený astronomický víkend bol plný prednášok a skvelej zábavy. Zhruba 30-tka účasníkov a vedúcich vytvorila vynikajúcu atmosféru a všetci na konci dúfali, že po tomto nultom ročníku bude nasledovať ešte veľa ďalších, rovnako vydarených a stane sa s toho pekná tradícia.
Asi v polovici januára som dostal mail, v ktorom sa písalo o sústredení organizovanom Bratislavským Astronomickým klubom. V tom čase som ešte organizátorov nepoznal, jediné čo som vedel, že stoja za tvorbou astronomického webu www.vesmir.sk. Vyzeralo to ako veľmi dobrá akcia, nahovoril som kamarátov a nakoniec sme zo Zvolena na sústredenie vyrazili traja.
Prišli sme do Trnavy o 4 hodiny skôr ako bol čas stretnutia, tak sme si ju popozerali, naobedovali sa a pobrali sa na vlakovú stanicu, kde bolo miesto stretnutia.
Najskôr si Samo všimol Miša Pipku a hneď sme boli štyria. O pár minút som zazrel Zola a sním aj malú skupinku ľudí ktorí tam na nás čakali, po pár minútach prišla dosť početná skupinka mladých astronómov z Trenčína. Boli sme kompletný a vyrazili sme autobusom do dedinky Dobrá Voda, cca 28 km severozápadne od Trnavy.
Po asi 50 min cesty sme dorazili do malej dedinky, ktorá hneď väčšinu prekvapila tým, že tu nebol skoro žiadny signál, takže na sms-ky a telefonovanie domov, či frajerkám sme rýchlo zabudli.
Po krátkom zoznámení a rýchlom ubytovaní v novo zrekonštruovanej budove bývalej školy v prírode sme potešili naše bruchá večerou. Nasledovalo privítanie a bližšie zoznámenie sa s vedúcimi a účastníkmi.
Po zotmení sme vytiahli ďalekohľady a začali také malé pozorovanie oblohy, nanešťastie mesiac bol blízko splnu a tak na pozeranie toho veľa nebolo, len Jupiter a Saturn, z deep-sky len M42 a nejaké otvorené hviezdokopy a samozrejme mesiac, ktorý svietil tak že sme sa skoro museli natrieť opaľovacím krémom.
Von sme však nevydržali dlho, pretože nás zahnala zima, ktorá nám liezla poriadne pod kožu. To už bolo dosť hodín, tak väčšina išla spať, zostala len hŕstka zúfalcov, ktorí pri počúvaní dobrej muziky (Pink Floyd a podobne) zostala debatovať až do rána.
V skorých ranných hodinách sa skupinka, prevažne tých istých zúfalcov rozhodla ísť pozrieť východ slnka na neďalekú zrúcaninu hradu Dobrá Voda. Východ Slnka sme síce nevideli ale zato bol odtiaľ prekrásny výhľad do doliny.
Ráno nasledovali raňajky, nejaký oddych na vytrávenie a potom doobedňajšia prednáška o SOHU a vzniku hviezd, zatým obed. Poobede ďalší výstup na hrad pre ľudí ktorí tam ešte neboli a mali náladu sa trošku prejsť. Zvyšok účastníkov využil niekoľkohodinový čas na poobednajšiu siestu. Podvečer nasledovala prednáška o podmienkach potrebných pre život na iných planétach a po dlho očakávanej večery prednáška mojej maličkosti o Marse a o amerických sondách MER. Zvyšný večerný čas si niektorí vyplnili pozeraním filmov alebo sladkým ničnerobením. Zopár šialencov sa pustilo do hrania veľmi drsných spoločenských hier. Spať sa išlo až v skorých ranných hodinách.
V nedeľu po raňajkách nás čakala ešte prednáška o systéme GPS aj s praktickými meraniami. Potom nasledoval test na preverenie našich znalostí z astronómie o nejaké ceny. Už len spoločné foto na záver a dohodnutie sa o najbližších akciách podobného charakteru a cesta domov.
Nepochybne sa pánom z Bratislavy podarilo zorganizovať veľmi zaujímavé a nebudem preháňať ak napíšem, že vynikajúce astronomické sústredenie. Škoda, že takýchto akcií nebýva na Slovensku viacej a častejšie veď práve tu sa vytvárajú perfektné priateľstvá ľudí ktorým navždy učarovala astronómia.
Dostali sme už niekoľko ohlasov na sústredenie a sme veľmi radi, že ste sa cítili s nami dobre. Rovnaké pocity máme aj my - vedúci. Dúfame, že vás nesklameme ani pri najbližšej týždňovke - Astronomickej výmene skúseností.
Nápad zorganizovať takéto astronomické sústredenie prišiel už pred niekoľkými rokmi, keďže sme sa dozvedeli, že sa podstatne zúžili fyzikálne osnovy ohľadne výučby astronómie. Vôbec prvá takáto akcia mala byť už pred dvomi rokmi na strednom Slovensku v Cerovej pri Partizánskom. Z letákov sme si zistili, aké sú možnosti ubytovania. Nakoniec sa nám však nepodarilo miesto vybaviť - boli tu rôzne prekážky s ubytovaním. ďalším miestom mala byť malá dedinka niekoľko kilometrov od Piešťan a ako alternatíva niečo v Malých Karpatoch. Aj toto nakoniec stroskotalo na problémoch s ubytovaním, buď bolo len pre niekoľko málo ľudí alebo sa jednalo o tak veľkú budovu, že by sme sa museli deliť o priestor a to by nebolo najlepšie.
Pre Dobrú Vodu sme sa rozhodli koncom augusta minulého roku. Obišli sme niekoľko bratislavských škôl a napísali sme mailom aj do škôl v okolí, no nenašlo sa dostatok záujemcov. Termín, ktorý sme mali dohodnutý s p. riaditeľkou na Dobrej Vode sme teda posunuli na február alebo marec 2004. Prvý krok nastal koncom minulého roku, keď sme sa dostali k databáze škôl, kde boli uvedené aj mailové adresy pre skoro celé Slovensko. Informovanie teda mohlo začať.
Samotné sústredenie sme začali organizovať asi v polovici januára, kedy sme už mali definitívny zoznam vedúcich a predbežný zoznam účastníkov. Nedeľné stretnutia v priestoroch klubu sa niesli v znamení príprav programu. Toto bol pre nás najväčší problém, keďže sme nemali tušenie o vedomostiach účastníkov, len o ich vekovom zložení, príp. navštevovanej škole. Priblížil sa koniec februára a cca štvrtá verzia návrhu programu sa zdala byť normálna a čo bolo najlepšie, aj uskutočniteľná a zmestila sa nám do rozpočtu celej organizácie.
Začiatkom marca už bolo všetko prichystané, dohodnutý termín príchodu vedúcich a účastníkov. Posledné telefonovanie na Dobrú Vodu, tlač organizačných pokynov a všeliakých materiálov patrilo už k bežným problémom vedúcich. Ostal nám jediný: ako dostať toľko materiálu do auta? Po približne 1,5 hodine sme však vyriešili aj ten a vydali sme sa do neznáma...
Test bol rozdielny pre 1. a 2. kategóriu, pričom 2. kategória mala z celkového počtu 45 otázok vybraných 36. Tu sú otázky a ich odpovede:
1. Kedy a kto bol 1. človekom na Mesiaci?
Neil Armstrong, júl 1969
2. Ktorá ako prvá dvojica amerických medziplanetárnych sond pristála na povrchu Marsu a uskutočnila prvé analýzy marťanskej pôdy?
sondy Viking 1 a Vikng 2, (Viking)
3. Ktorá planéta slnečnej sústavy nebola zatiaľ navštívená ani jednou medziplanetárnou sondou?
Pluto
4. Ktorá misia Apollo bola v poradí ako posledná vyslaná k Mesiacu a pristála na jeho povrchu?
Apollo 17 5. Ktoré planéty slnečnej sústavy skúmali medziplanetárne sondy projektu Voyager?
Jupiter, Saturn, Urán, Neptún
6. Ktorá európska sonda v roku 1986 preletela popri Halleyho kométe a skúmala ju?
Giotto
7. Ktorá sonda v nedávnej minulosti ako prvá skúmala asteroid (Eros) ?
Near
8. Posádky ktorých dvoch amerických raketoplánov tragicky zahynuli počas misie týchto raketoplánov?
Challenger a Columbia
9. Bol na povrchu Mesiaca aj kozmonaut, ktorý je pôvodom zo slovenska? Ak áno, kto to bol?
Eugen Cernan
10. Z koľkých aktívnych družíc pozostáva celosvetový navigačný systém GPS? (okrem záložných družíc)
21-24 družíc
11. Je možné určiť polohu s navigačným prístrojom GPS aj pod povrchom Zeme? Napríklad v jaskyniach?
nie, je potrebná priama viditeľnosť na oblohu
12. Kde sa našiel najväčší železný meteorit? Namíbia pri meste Hoba
13. Kedy sa dá meteorit dá označiť za bolid?
Ak dosiahne jasnosť väčšiu ako – 4 až – 6 magnitudy
14. Aký druh meteoritu je najvzácnejší?
Uhlíkatý chondrit
15. V ktorom roku s zrazila kométa Shoemaker – Levy 9 s Jupiterom?
v roku 1994
16. Ku ktorej planéte smeruje sonda Cassini?
K planéte Saturn
17. Ktorá organizácia schvaľuje názov pre planétku?
IAU – International astronomical union (medzinárodná astronomická únia)
18. Aká minimálna doba rotácie planétky?
2 hod
19. Aké sú štyri najväčšie planétky v slnečnej sústave?
Ceres, Palas, Vesta, Juno
20. Ako sa nazývajú skupiny planétok?
Athéna, Apollo, Amor
21. Ako sa volá miesto, z ktorého je Slnečná sústava zásobovaná kométami? Oortov oblak
22. Ktoré sú 3 časti atmosféry Slnka?
chromosféra, fotosféra, koróna
23. Čo skúma sonda SOHO?
korónu Slnka (príp. fotosféru, povrch, atmosféru)
24. Ako rýchlo rotuje Slnko, okolo svojej osi?
25 dní rovník, 30 dní póly
25. Ako často bývajú zatmenia Slnka?
každé 2 roky
26. Koľko chvostov má kométa?
2 (príp. 3)
27. Aký je obežný interval Halleyho kométy?
76 rokov
28. Ako dlho trval vývoj Slnečnej sústavy?
200 mil. Rokov
29. Čo sú to planetisimály?
plynovoprachové mračno z ktorého vznikajú planéty
30. Ako sa volá pozostatok po červenom obrovi? biely trpaslík
31. Aká je približná hustota bieleho trpaslíka v kg/m3?
1 milión
32. Pomocou akého žiarenia hľadáme čierne diery?
rtg
33. Pred koľkými rokmi vznikla Zem?
4,8 mld
34. Ktorý plyn spôsobuje skleníkový efekt?
CO2
35. Koľko trvá približne obeh Slnka v našej galaxii?
230 mil. Rokov
36. Aká je priemerná teplota na Marse?
-120 až 20 C (v priemere – 50 C)
37. Do akej veľkosti dokážeme dnes objaviť planétu v prípadnej inej sústave?
do veľkosti Jupitera
38. Pred koľkými rokmi sa objavili prvé živé organizmi na Zemi?
3,8 mld
39. Koľko zásob vodíka už Slnko spálilo a na koľko rokov mu ešte zostáva?
polovocu, 5 mld rokov
40. Ktoré kovy obsahuje jadro Zeme?
Fe, Ni
41. Pri akej teplote má voda najväčšiu hustotu?
4st. C
42. Pri akom jave vznikajú vo vesmíre ťažké prvky?
výbuch supernov
43. Ktoré 3 sondy sú momentálne na obežnej dráhe Marsu?
MGS, Mars Oddysey, Mars Express
44. Koľko trvá cesta k Marsu, za ideálnych podmienok? (Keď je Mars najbližšie k Zemi)
6-7 mesiacov
45. Ako sa volajú dva americké rovery, ktoré sú momentálne na povrchu Marsu? Spirit, Oppurtinity
Vyhodnotenie testu nájdete vo formáte pdf.
Zoznam účastníkov (meno, mail a mobil) zašleme v prípade záujmu mailom priamo účastníkom Dobrej Vody.
Peťo Kráčalík