Cesta po slovenských hvezdárňach

7 členov Astronomického klubu Bratislava sa začiatkom prázdnin vydalo na cestu po slovenských hvezdárňach, ktoré doposiaľ nenavštívili. Bola to jedinečná príležitosť nielen dozvedieť sa niečo zo života hvezdární na Slovensku, ale aj spoznať nových ľudí, nové miesta a mestá.

Celestron 356-3910 a Coudé, Hvezdáreň na VartovkeTáto myšlienka sa zrodila v hlave predsedu Astronomického klubu Bratislava, Bc. Petra Kráčalíka, niekedy vo februári tohto roku. Samozrejme, že sa tento nápad veľmi rýchlo uchytil a po niekoľkých stretnutiach v rámci klubu, výbere účastníkov a po množstve e-mailov vymenených s predstaviteľmi vybraných hvezdární sa stanovil termín na 8. až 15. júla 2013. 

Naša cesta teda započala 8. júla ráno, keď sme sa stretli na hlavnej stanici v Bratislave. Nasadli sme na vlak do Zvolena a tam sme prestúpili na vlak do Banskej Bystrice. Po výdatnom obede nás už čakal Mgr. Stanislav Kaniansky a niektorých nás aj vyviezol hore na hvezdáreň na Vartovke. Ostatní neboráci si to museli vyšliapať pešo, a teda že to bola hotová túra. O tom sme sa presvedčili aj my ostatní, keď sme v podvečer zišli dolu pozrieť si mesto, ochutnať tamojšiu zmrzlinu a nakúpiť zásoby na večernú opekačku. Vďaka výbornej polohe hvezdárne nad mestom sme sa podozvedali aj čo to z miestopisu. Po zotmení nás Marek Harman oboznámil s hvezdárňou, s jej činnosťou a dokonca sa dalo aj pozorovať. Vonku po zotmení bolo stále príjemne, obloha bola jasná, výhľad z Vartovky neuveriteľný, skrátka by bola škoda to nevyužiť. Na nočné pozorovanie sme mali k dispozícii hlavný ďalekohľad Celestron 1400 XLT v hornej kupole hvezdárne. V okulári ďalekohľadu sme jastrili kométu, hmloviny, Venušu a samozrejme Saturn. Podarila sa nám dokonca aj kuriózna fotografia, keď sme na okulár ďalekohľadu priložili kompaktný fotoaparát, zaznamenali asi 20 sekúnd záznamu Saturnu a po návrate domov a spracovaní snímky v programe Registax sme dostali celkom vydarenú fotografiu, samozrejme, vzhľadom na okolnosti :) Saturn, afokálne s kompaktom a spracovaný v programe Registax

Noc na Vartovke bola spočiatku veľmi úsmevná, čo vzišlo z faktu, že po takej túre sme sa vlastne nemali kde osprchovať. Každopádne, vyspali sme sa dobre a ráno po výdatných raňajkách sme si ešte stihli pozrieť Slnko v dolnej kupole s ďalekohľadom Coudé. Potom sme zošliapali dole z Vartovky na vlak do Jesenského a odtiaľ prípojom do Rimavskej Soboty. 

Cest
Nasledujúci deň sme sa vybrali na výlet do jaskyne Domica. Autobusom sme dorazili do Tornale, odtiaľ opäť autobusom do Plešivca a do tretice, po vynikajúcom obede v miestnej reštaurácii, ďalší autobus nás doviezol priamo pred jaskyňu. Jaskynný chlad sme v teplom počasí s radosťou uvítali, výzdoba v Domici bola prekrásna a dokonca sme zažili aj pravú jaskynnú tmu. Spiatočná cesta z Plešivca do Rimavskej Soboty ubehla veľmi rýchlo.

Večer sme využili na sledovanie perzeidov a pozorovanie nočnej oblohy cez ďalekohľady, ktoré nám zapožičal P. Rapavý. Ráno sme ešte stihli pozorovať Slnko v pozorovateľni, kde bol umiestnený refraktor, Cassegrain a protuberančný ďalekohľad.

Coudé a Cassegrain na Hvezdárni v MichalovciachO hodinu neskôr sme už sedeli vo vlaku do Košíc. V Košiciach sme sa samozrejme stihli aj trochu poobzerať: pozreli sme si Hlavné námestie, Dóm sv. Alžbety a výhľad z jednej jej veží, zo Žigmundovej veže, Spievajúcu fontánu a po obede a dezerte sme už sedeli vo vlaku smerujúcom do Michaloviec.

Hvezdáreň v Michalovciach nám predstavil RNDr. Zdeněk Komárek. Tá sa nachádza v priestoroch Moussonovho domu, kultúrnej pamiatky. Premietal nám aj krátke filmy tamojšej výroby, ktoré zaručene pobavia. V niekoľkých prezentáciách sme sa podozvedali o bohatej činnosti hvezdárne. Pozreli sme si aj ďalekohľady, no nanešťastie bolo zamračené, a tak sme večer na hvezdárni strávili pri prekvapivo lacnej a dobrej pizzi dovezenej priamo na hvezdáreň.

V piatok ráno sme po prehliadke centra Michaloviec už opäť vlakom frčali ďalej, tentokrát do Stakčína, kde sme boli ubytovaní v ubytovni miestneho úradu. Náladu nám počas prehliadky Stakčína trochu kazilo počasie a do večera bolo už kompletne zatiahnuté.

Do rána sa dokonca rozpršalo, no my sme boli skalopevne odhodlaní ísť na trojhraničný vrch Kremenec – styčnú hranicu Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Odviezli sme sa teda autobusom do najvýchodnejšej dediny na Slovensku, do Novej Sedlice. Tam sme museli vyzerať veľmi vtipne, keďže už seriózne pršalo a my sme raňajkovali v malom prístrešku pri riečke a v snahe sa trochu zohriať sme sa začali naháňať okolo stola. Svoj účel to splnilo, akurát sme začali pochybovať o správnosti rozhodnutia ísť hore na Kremenec. Bolo už ale neskoro, autobus späť do Stakčína ide až o viac ako päť hodín a hostince sú ešte zavreté. Nuže sme vyrazili. Cesta bola viacmenej schodná, no mokrá a dlhá. Cieľ však stál zato, jesť kakaový závin na Ukrajine, v Poľsku a na Slovensku zároveň sa predsa nepodarí každý deň :) Cestou dole do Novej Sedlice sme už boli do nitky mokrí a zablatení, preto nám padol vhod výborný obed v malom penzióne.

Vihorlatský národný teleskop na Observatórium v Kolonickom sedle a ďalekohľady v Kysuckej hvezdárni (panoramatické snímky)Na večer bol naplánovaný výlet na observatórium na Kolonickom sedle. Počasie nám však neprialo, povestnú kolonickú tmu sme mali riadnu. Ba až takú, že sme ani hviezdy nevideli. Museli sme sa teda uspokojiť aspoň s prehliadkou úctyhodnej pozorovacej techniky observatória. Hlavným prístrojom je Vihorlatský národný teleskop s priemerom hlavného zrkadla 1 meter. Je preto samozrejmé, že sa tu robia pravidelné pozorovania a takisto výskum. Po príchode z Kolonice sme mali ešte menšie kultúrne vyžitie v podobe festivalu ľudovej hudby, ktorý sa konal priamo pod oknami našej ubytovne.

Nedeľa bola v znamení cestovania. Vlakom zo Stakčína do Michaloviec, odtiaľ opäť do Košíc a z Košíc na našu poslednú plánovanú zastávku, ktorou bola Žilina. Ubytovali sme sa na internáte a preskúmali centrum mesta. Vďaka dohody s riaditeľom Kysuckej hvezdárne RNDr. Jánom Mäsiarom sme mali zabezpečenú exkurziu na pozorovateľni na Malom diele. Cestou na pozorovateľňu sme sa, hoci s mapou v ruke, GPS a inštrukciami od vrátničky na internáte poriadne stratili. Na našu obranu však treba dodať, že inštrukcie od vrátničky neboli správne, ktohovie prečo. Zavolali sme si teda taxík a urobili sme dobre, pretože ísť pešo, blúdime tam doteraz. Pozorovateľňa na Malom dieli je útulná, prívetivá a ďalekohľad v nej má nádhernú starožitnú montáž nemeckého typu od V. Šafaříka z II. polovice devätnásteho storočia. Na naše prekvapenie bola montáž stále funkčná, ako nám aj predviedol Ing. Anton Šiser, ktorý nás na pozorovateľni sprevádzal. Tiež sme sa čo to dozvedeli o činnosti hvezdárne v Žiline. Pravidelne sa tu konajú pozorovania pre verejnosť a aj vďaka ochote personálu sa tieto pozorovania tešia hojnej účasti. Na internát sme sa dostali až niečo po polnoci.

Montáž ďalekohľadu na pozorovateľni v ŽilinePosledná zastávka v Žiline vlastne nebola až tak posledná, pretože pán riaditeľ nám ponúkol aj návštevu hvezdárne v Kysuckom Novom Meste. Naše kroky teda hneď v pondelok ráno viedli tam. Počasie nám už tretí deň neprialo, no personál a pozorovacia technika na hvezdárni príjemne prekvapili. Teplá káva na hvezdárni má totiž svoje čaro, najmä keď prší. Priestormi hvezdárne nás sprevádzali Mgr. Kristína Vlčková a Mgr. Evka Neubauerová.Hvezdáreň v Kysuckom Novom Meste sa orientuje prevažne na popularizáciu astronómie, organizuje takto zamerané zábavné popoludnia pre mládež a takisto bývajú k dispozícii verejné pozorovania. Oblaky sa chvíľami stiahli a my sme teda mohli pozorovať premietnuté Slnko. V kupole majú k dispozícii dva ďalekohľady typu Newton, jeden refraktor od firmy Zeiss a fotokomoru na digitálnu fotografiu.

Po návrate do Žiliny sme si dali už iba rýchly obed a cesta po hvezdárňach sa skončila. Cestou vlakom do Bratislavy sme boli pochopiteľne unavení, ale neskutočne šťastní, že sa nám takáto exkurzia podarila. Bola to naša odmena za činnosť v Astronomickom klube Bratislava a takisto veľká motivácia v tejto činnosti pokračovať. Myslíme si totiž, že popularizácia astronómie je tou správnou cestou, ako podporovať záujem mládeže nielen o astronómiu, ale aj o prírodné vedy ako také. Čoskoro začneme pripravovať ďalšie pokračovanie podobnej cesty plnej nových zážitkov a zábavy.

Zhrnutie:

  • 8.-9. júla Hvezdáreň na Vartovke, Banská Bystrica
  • 9.-11. júla Hvezdáreň Rimavská Sobota
  • 11.-12. júla Hvezdáreň Michalovce
  • 12.-14. júla Stakčín (Observatórium na Kolonickom sedle)
  • 14.-15. júla Pozorovateľňa na Malom dieli, Žilina
  • 15. júla Hvezdáreň Kysucké Nové Mesto

 


Táto cesta po hvezdárňach by nebolo možné uskutočniť bez pracovníkov hvezdární, ktorým by sme sa chceli týmto tiež poďakovať za ústretovosť a príjemnú atmosféru. Ďakujeme najmä (podľa abecedy):

  • Pavlovi Dubovskému - za sprevádzanie na observatóriu na Kolonickom sedle
  • Marekovi Harmanovi - za sprevádzanie pri nočných pozorovaniach na Vartovke (Banská Bystrica)
  • Mgr. Stanislavovi Kanianskemu (vedúci hvezdárne) - za možnosť návštevy a za sprevádzanie na pozorovateľni na Vartovke (Banská Bystrica)
  • RNDr. Zdenkovi Komárekovi - za sprevádzanie a predstavenie činnosti hvezdárne v Michalovciach
  • Mgr. Gabriele Kramárekovej (riaditeľka hvezdárne) - za možnosť návštevy na hvedzárni v Michalovciach
  • RNDr. Igorovi Kudzejovi, CSc. (riaditeľ hvezdárne v Humennom) - za umožnenie návštevy observatória na Kolonickom sedle
  • RNDr. Jánovi Mäsiarovi (riaditeľ Krajskej hvezdárne v Žiline) - za umožnenie návštevy pozorovateľne v Žiline a hvezdárne v Kysuckom Novom Meste
  • Mgr. Evke Neubauerovej -  za sprevádzanie na hvezdárni v Kysuckom Novom Meste
  • RNDr. Pavlovi Rapavému (riaditeľ hvezdárne) - za možnosť návštevy hvezdárne v Rimavskej Sobote a za zapožičanie ďalekohľadov
  • Ing. Antonovi Šiserovi - za sprevádzanie na pozorovateľni na Malom Diele (Žilina)
  • Mgr. Kristíne Vlčkovej - za sprevádzanie na hvezdárni v Kysuckom Novom Meste

 

 Autorka článku je Mgr. Júlia Horilová