Ako dopadla naša expedícia za úplným zatmením Slnka v USA?

, Autor:
V auguste sa členovia Astronomického klubu Bratislava zúčasnili expedície za úplným zatmením Slnka v USA. V prvom rade informujeme, že sme sa šťastne vrátili ... a zvyšok sa dočítate ďalej v článku.

Joslyn Art museum

Vo vestibule múzea

V štvrti Old market

Bob bridge. Most cez Missouri s hranicou medzi Nebraskou a Iowou

Botanická záhrada - Lauritzen garden

Príprava na zatmenie pred vchodom do nášho hotela

Slovenská vlajka na mieste pozorovania

Príprava techniky v Grand Island

Prvotná verzia timelapse

Prvotná verzia fotografie slnečnej koróny

Úvodom musíme poznamenať, že v tomto článku neprezentujeme výsledky našich experimentov. Analýza množstva dát a fotografii ešte bude nejaký ten deň trvať. Chceme vám len priblížiť udalosti počas našej expedície.


Po prvotných úskaliach a troške stresu z cesty a vôbec, z celej expedície, po nekonečných kontrolách, pohovoroch a čakaniach na letiskách, po troch únavných letoch, sme sa ubytovali v hoteli Super8 priamo pri letisku v Omahe. Na hotel sme dorazili 17.8. pred polnocou v plnej paráde - na dvoch prenajatých autách, ktoré šoférovali Máriš a Mišo (mimochodom, veľká vďaka, ste skvelí šoféri!!!). Dospať (alebo dobdieť?) 7-hodinový časový posun bolo menej príjemné, ale už sme zvyknutí, vieme ako na to.

Nasledujúci deň sme začali raňajkami v hoteli. Na výber boli toasty, arašidové maslo, džemy, ovsené kaše a nakoniec sme sa naučili na tom podivnom stroji urobiť si aj vlastné čerstvé wafle - boli vynikajúce! Raňajky sme zapili šálkou kávy a vybrali sme sa do Joslyn galérie.

Architektonicky moderná budova galérie je zasadená do krásneho prostredia akéhosi mestského parku a vo vnútri nájdete množstvo umeleckých diel od najstarších období až po moderné umenie. Nachádzajú sa tu originály od Renoira alebo Maneta, ale dozviete sa aj niečo z indiánskej histórie a umenia štátu Nebraska. Na obedy sme nechodili nikam inam ako do fast foodov, ale najedli sme sa vždy dobre. Samozrejme, prevládajú vysmážané jedlá, ale pochutili sme si aj na zeleninových šalátoch a vynikajúcich polievkach. Nemohli sme obísť Walmart, známy obchodný reťazec v USA. Tu nás prekvapili celkom dobré a nie príliš drahé potraviny, ale aj fakt, že sa predávajú varené lúpané vajcia alebo krájaná cibuľa...za čo všetko si ľudia nepriplatia kvôli pohodliu...

Pozreli sme si aj centrum mesta - Omaha Old Market. Boli to historické budovy s množstvom obchodov a s tovarom od výmyslu sveta. Mimochodom, Omaha v sebe spája modernú architektúru a infraštruktúru, ale nezaprie v sebe ani svoju povesť brány na divoký západ. Na obdobu našej mestskej hromadnej dopravy môžete kľudne zabudnúť, preto tam bolo všade veľa áut. Prečo aj nie, veď napokon je tam benzín oveľa lacnejší ako u nás. Snáď každý má to „veľké americké auto" s korbou vzadu, ale len málo z nich v nej aj naozaj niečo vezie.

V sobotu 19. augusta sme sa doobeda vybrali pozrieť si most spájajúci dva štáty - Nebrasku a Iowu. Most sa volal Bob a mali sme na ňom príležitosť stáť každou nohou v inom štáte, čo sme samozrejme náležite využili. Po mostnom zábradlí sa šplhala aj obrovská (odhadom asi 10 cm, brr) a krásna modlivka, síce neškodná, no budila dosť veľký rešpekt. Z mostu sme sa pomaly vrátili do áut a zamierili sme do botanickej záhrady Lauritzen Gardens. Už pri vchode sme tušili, že to bude nádhera. A vskutku bola. Areál záhrady bol veľký a krásne upravený. Pozreli sme si rastliny snáď všetkých druhov zo všetkých kútov sveta. Boli tu lavičky a hojdačky, kde sme sa mohli na chvíľu zastaviť a kochať sa pohľadom na nekonečnú zeleň.

Nedeľa 20.augusta patrila prípravám na zatmenie. Ale nemyslite si, že sme sa prvé dva dni len prechádzali po Omahe. Musím povedať, že sme na čele s vedúcou počasia (Hankou) poctivo sledovali predpovede oblačnosti a zvažovali miesto, kde budeme zatmenie pozorovať. Nadišiel však deň, kedy sme si museli osviežiť to, čo sme si nacvičili na predošlých expedíciách. Tak sme vyšli pred hotel so všetkou technikou a pustili sa do práce. Samozrejme, bolo teplo a Slnko nepríjemne hrýzlo. Ale pripravili sme sa poctivo. Každý z nás vedel, čo a kedy má robiť, kde má stáť. Započuli sme od ľudí na recepcii hotela, že vraj netušíme, že tu v Omahe nebude zatmenie úplné, alebo že čo si myslíme, že tu uvidíme...no, v Omahe asi nič, preto máme autá, aby sme boli mobilní a nielenže sa dostali na miesto úplného zatmenia, ale aj aby sme sa vydali za lepším počasím. Predpoveď počasia sa prirodzene, astrošťastím, zhoršila - blížil sa studený front. Pohyboval sa zo západu na juhovýchod, takže sme sa rozhodli, že čím západnejšie, tým lepšie, a aj preto sme ako miesto pozorovania vybrali mesto Grand Island, konkrétne jedno motoristické odpočívadlo.

Prišiel deň D. V pondelok 21. augusta sme v skorých ranných hodinách a po výdatných raňajkách vyštartovali na cestu za zatmením. Po ceste zúrila riadna búrka, takmer nebolo vidieť na cestu, ale čím ďalej sme šli na západ, tým bola obloha jasnejšia. Počas cesty sme sa chceli zastaviť na pumpe, niečo zjesť, dať si kávu a podobne. Na tom by nebolo nič zlé, ale smerové tabule k pumpám nás dvakrát zaviedli akurát tak do divočiny. Na tretíkrát sme mali šťastie - našli sme pumpu ako vystrihnutú z filmov o divokom západe. Po takmer troch hodinách cesty sme konečne dorazili na miesto pozorovania. Obsadili sme udržiavanú trávnatú plochu s kovovým monumentom a hrdo sme vystavili našu štátnu zástavu.

Terén bol pekný a vyhovujúci, aj keď vzhľadom na to, že zatmenie malo byť okolo poludnia, nepotrebovali sme mať čistý horizont, ale v Nebraske by ani to nebol problém, je to rovina kam oko dovidí...a možno ešte aj ďalej. Hneď pri nás bolo aj jazierko, scenéria bola teda naozaj na pohľadanie a cítili sme sa tu výborne. Po oblohe sa podozrivo presúvala vysoká oblačnosť, no s pribúdajúcim doobedňajším Slnkom sa obloha čistila. Postupne sa na odpočívadle začali hromadiť ďalší nadšenci. Pár z nich prilákala naša zástava - pýtali sa, odkiaľ sme a kto sme, skrátka, ľudia tu boli veľmi príjemní a atmosféra mimoriadne priateľská. Niektorí z nás ešte zašli na neďalekú pumpu kúpiť kávu a vodu, aby nám nič nechýbalo počas celého zatmenia.

Čas sme mali vynikajúci, pomaly a dôsledne sme rozložili naše aparáty tak, ako sme si to nacvičili deň predtým a začali sme nastavovať všetko, čo bolo treba. Kompakt na zaznamenávanie správania sa prírody sme umiestnili pri jazierko a namierili sme ho na zhluk kvetov. Difrakčnú mriežku na zaznamenanie bleskového spektra sme prilepili...na objektív mobilného telefónu, ďalšie fotoaparáty sme vyzbrojili polarizátormi a astrosolar fóliami. Mišo si rozložil hotové výpočtové stredisko - spojil svoju zrkadlovku s notebookom, aby mohol fotiť a nastavovať automaticky. Ležiac na deke sme teda čakali. O 11h 34m 22s miestneho času Samov foťák odfotil prvú snímku - prvý kontakt T1.

Obloha nebola nijako ideálna, stále sa po nej preháňala vysoká oblačnosť, ale bolo to neporovnateľne lepšie ako počas predošlých expedícií. Mišovi sa na ubúdajúcom Slnku podarilo odfotiť aj zopár škvŕn a dokonca bolo vidno už aj Venušu a Sírius. S blížiacou sa totalitou narastala aj naša nervozita. Vedeli sme, že kolorimetriu nemá zmysel robiť, pretože by boli výsledky znehodnotené vysokou oblačnosťou. Slnko sme však videli ostro, preto sme sa rozhodli vykonať ostatné experimenty. Pár sekúnd pred totalitou sme zaznamenali bleskové spektrum chromosféry a potom prišla tma.

Prvýkrát sme videli slnečnú korónu a Bailyho perly, bol to neopísateľný zážitok, zvláštne emócie, všetko okolo stíchlo. V tom okamihu sme sa prestali čudovať, prečo sa ľudia v stredoveku počas zatmení Slnka báli a robili všetko preto, aby im démoni životodarné Slnko vrátili.

Do reality sme precitli pár sekúnd pred koncom totality, aby sme zaznamenali druhé bleskové spektrum, čo sa nakoniec aj podarilo, keď sme si prezerali, čo sme vlastne nafotili. Po chvíli sa opäť rozvidnelo zvláštnym svetlom s akýmsi dvojitým tieňom, no je to niečo, čo sa ťažko opisuje, treba to zažiť. Samov foťák cvakal ďalšie snímky pre time lapse obrázok, až kým sa zatmenie celkom neskončilo kontaktom T4 o 14h 26h 36s.

Dovtedy sme sa spamätávali nielen zo zážitku, ale aj z toho, čo sa nám podarilo. Konečne sme predsa videli a odfotili korónu a podarilo sa nám zachytiť bleskové spektrum! Na tretej expedícii za zatmením Slnka! Viete predsa, čo sa hovorí - do tretice všetko dobré. Ale čakalo nás ďalšie prekvapenie. Prezerali sme si fotky kvetov a zistili sme, že sa nezatvorili počas zatmenia, ale až po ňom a dlho ostali zavreté.

Samozrejme, v tomto článku neuvádzame všetky výsledky, pretože ich analýza a spracovanie si vyžaduje dlhší čas. Každopádne je to ochutnávka toho, na čo sa môžete tešiť v ďalšom článku, ktorý uverejníme, keď spracujeme a zanalyzujeme všetky dáta.

Cesta späť do hotela tiež nebola bez problémov - diaľnica bola plná, premávka hustá, dokonca sa tesne pred nami zrazili dve autá a skončili mimo cesty, ale nás to už nerozhodilo. Čakala nás cesta domov. Utorok 22.8. po raňajkách sme sa pobalili, vrátili autá a odišli na letisko. Tu nás čakalo ešte jedno prekvapenie, tentokrát nepríjemné. Takmer nás nepustili do lietadla! Pani pri odovzdávaní batožiny si všimla, že máme slovenské pasy, ale letenky iba do Maďarska. Darmo sme jej vysvetľovali, že máme Schengen, otvorené hranice, ona chcela vedieť a vidieť, ako sa dostaneme z Maďarska na Slovensko. Trvalo polhodinu, kým obvolala svojich nadriadených, čo má vlastne robiť a tvárila sa popritom veľmi podozrievavo a nepriateľsky. Nakoniec to dopadlo dobre a pustila nás ďalej. Vysvetlila nám, že pri takejto ceste musí práve ona skontrolovať na začiatku všetky potrebné dokumenty na cestu, robila si len svoju prácu a ak by sme aj mali na to dosť síl, nehnevali by sme sa na ňu. Mohli sme teda nastúpiť na náš let do Detroitu. Tam sme čakali 7 hodín, najedli sa, dokúpili sme ešte pár suvenírov a nasadli na lietadlo do Amsterdamu a odtiaľ konečne do Budapešti a domov. Len ťažko sme mohli uveriť, že sme z takej diaľky opäť bezpečne v rodnej zemi unavení, ale šťastní.

Čo dodať? Táto expedícia bola pre náš klub veľkým úspechom. Aj keď sa nepodarili všetky experimenty, počasie nám vlastne celkom prialo. Boli sme skvelá partia a kto nás poznáte, viete veľmi dobre, že o nezabudnuteľné hlášky a smiech núdza nebola.
Na spracované výsledky sa určite oplatí počkať, nájdete ich na našej stránke pravdepodobne v priebehu septembra.

Všetkým účastníkom touto cestou ďakujem za nezabudnuteľný zážitok, super atmosféru a Peťovi Kráčalíkovi aj za to, že sa táto expedícia mohla vôbec uskutočniť.