Členovia Astronomického klubu Bratislava sa v auguste vydali na týždňovú cestu po slovenských hvezdárňach, inšpirovaní predošlou exkurziou z roku 2013. Tento raz sa cesty zúčastnilo 14 členov a išlo sa 3 autami, vďaka čomu sa ušetril čas a bolo veľa flexibility pri vymýšľaní denného programu.
Našu cestu sme začali v nedeľu 18. augusta poobede v Bratislave, odkiaľ sme sa presunuli do Žiaru nad Hronom. Po príchode sme sa medzi sebou zoznámili, pretože nie všetci sme sa navzájom poznali, išli sme si nakúpiť zásoby na raňajky, a potom navečerať sa do mesta. Počasie vyzeralo relatívne priaznivo, tak sme po zotmení vytiahli náš Skywatcher 90/1250 na neďalekú lúku za mestom a pozorovali Mesiac blížiaci sa k splnu a Saturn. V diaľke sme sledovali blýskanie a po dvoch hodinách sme to museli zabaliť a vrátiť sa do nášho penziónu. V pondelok ráno sme išli na exkurziu do krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella. Dozvedeli sme sa o bohatom programe, ktorý má táto inštitúcia pripravený pre školákov počas roka aj pre verejnosť počas letných prázdnin a o odbornej činnosti týkajúcej sa pozorovania premenných hviezd. V digitálnom planetáriu sme si pozreli dokumentárny film o tmavej hmote s úžasnými vizualizáciami nielen vesmíru, ale aj časticového urýchľovača v CERNe, kde sa takisto skúma podstata temnej hmoty. Mgr. Tomáš Dobrovodský, riaditeľ hvezdárne, nám odprednášal o štruktúre Slnka, od jadra až po chromosféru. Po obede sme sa na ceste do nasledujúcej destinácie zastavili pri vodnej nádrži Ružiná, niektorí si zaplávali, niektorí zajazdili na ružových plameniakoch.
Do hvezdárne v Rimavskej Sobote sme dorazili v pondelok okolo piatej poobede. Ubytovali sme sa v bunkách areálu arboréta hvezdárne, ktorý od našej poslednej návštevy poriadne zarástol vegetáciou. Prehliadku hvezdárne nám sprostredkovali Róbert Takács a Katarína Kerekešová. Ešte v ten večer sme v hlavnej kupole pomocou Coudé refraktoru 150/2250 pozorovali Slnko. Bolo viditeľných vyše desať slnečných škvŕn a mnohé protuberancie, pretože Slnko sa blíži do maxima svojho cyklu. Druhý deň našej cesty sme zakončili veľkou opekačkou po ktorej sme prenocovali sme pod holým nebom.
Po prebudení slnečnými lúčmi v utorok ráno a raňajkách nás Róbert Takács previedol astroparkom slnečných hodín, camery obscury a parabolických zrkadiel schopných vznietiť kus dreva za pár sekúnd. Rozprávali sme sa aj o vplyve svetelného znečistenia na pozorovateľské podmienky a na životné prostredie. Následne sme pred horúčavami unikli do dvoch neďalekých jaskýň, Gombaseckej a Ochtinskej aragonitovej. Obe jaskyne sú zapísané do svetového prírodného dedičstva UNESCO. Gombasecká jaskyňa je súčasťou NP Slovenský Kras a vyznačuje sa najmä výskytom sintrových bŕk – tenkých trubicovitých stalaktitových útvarov. Ochtinská Aragonitová jaskyňa unikátna svojim vznikom z tektonických porúch a trom generáciám aragonitu v nej. Po návrate do hvezdárne nasledovala opekačka číslo dva. Večer sme absolvovali exkurziu do druhej samostatne stojacej pozorovateľne, kde sú umiestnené Cassegrain 350/4200 a protuberančný ďalekohľad 100/1200. Na večernom pozorovaní zo strešnej terasy sme zamierili 300 mm refraktor inštalovaný na Dobson montáži na rôzne deep sky objekty vrátane guľovej hviezdokopy M13 v Herkulovi a prstencovej hmloviny M57 v Lýre. Vďaka teplej a suchej noci sme aj tentokrát mohli spať pod holým nebom.
V stredu ráno vstávame o 5:20 pretože určite nechceme prespať blížiaci sa zákryt Saturnu Mesiacom. Astronómovia z hvezdárne, Róbert Takács a Christopher Nagy, pripravili tri ďalekohľady, jeden pre nás na vizuálne pozorovanie a dva na fotografovanie. V priebehu 30 minút sme sledovali ako sa Saturn stále viac a viac približuje k Mesiacu, až sa zaňho schoval. Úkaz sa nám podarilo aj odfotiť afokálne mobilom priloženým k okuláru. Zaujímavé bolo si uvedomiť aký malý a málo jasný je Saturn relatívne k Mesiacu keď sme ich mali spolu v jednom zornom poli. Na záver sme si ešte zo strechy vychutnali východ Slnka nad Rimavskou Sobotou, a išli dve hodiny dospať pred cestou do nasledujúcej destinácie. V pláne bol vyše troj hodinový presun do Roztokov v okrese Svidník.
Po ceste sme sa však zastavili v Zádielskej tiesňave na hodinovú prechádzku v národnom parku a v Košiciach na obedovú a zmrzlinovú prestávku. Počas cesty nás zastihol silný dážď, ktorý nás sprevádzal až do Roztokov a trval do nočných hodín. Pozorovanie sme si teda naplánovali uprostred noci, so 4 hodinami spánku pred ním aj po ňom. Keď sme okolo druhej hodiny vyšli von, nebo bolo už jasné a tak sme vytiahli náš teleskop aj fotoaparáty. Skywatcherom sme pozorovali Jupiter, Saturn, aj Mars, ktoré sme skúšali odfotiť CMOS senzorom napojeným na počítač.
V Roztokoch sme bývali v chate rozprávkovo-krásneho areálu hvezdárne slúžiacej aj pre školy v prírode aj pre verejnosť. Štvrtkový denný program sme si vyplnili spoznávaním širšieho okolia. Doobeda sme sa išli pozrieť do Údolia Smrti, priestoru Karpatsko-duklianskej operácie z druhej svetovej vojny. V údolí je rozmiestnených viacero tankov T-34 pripomínajúcich jednu z najväčších vojenských akcii oslobodenia vedenej v horách. Na obed sme išli do Svidníku, niektorí sme si dali vietnamskú kuchyňu, iní štandardné obedové menu. Poobede sme zašli do vedľajšej dediny Ladomírová navštíviť Chrám sv. Michala archanjela, jeden z drevených kostolíkov svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Neskôr sme sa presunuli do dediny Zborov, odkiaľ sme po pol hodinovom výstupe do kopca prišli k zrúcanine Zborovského hradu so skvelým výhľadom na severovýchodnú časť bardejovského okresu. Po príchode naspǎť na hvezdáreň sme oslávili Marekove narodeniny jahodovou zmrzlinovou tortou. Večer sme sa stretli s astronómom Jozefom Leškom v hlavnej kupoli disponovanej zrkadlovým ďalekohľadom 400/4000, kde sme sa dozvedeli o popularizačných aj vedeckých aktivitách hvezdárne. Vďaka svojej polohe majú Roztoky spolu s parkom tmavej oblohy v Poloninách najlepšie podmienky pre astronomické pozorovanie na Slovensku. Astronomické pozorovanie sme realizovali refraktorom 150/2250 nachádzajúcim sa v odsúvateľnom domčeku nižšie od chaty pri vstupe na chodník Slnečnej sústavy.
Počas piatkového presunu do Prešova sme si spravili trojhodinovú zastávku v Bardejove. Mali sme v úḿysle si pokojne prejsť centrum mesta, ktoré je zapísané do UNESCO, a naobedovať sa. Tento plán nám výrazne zmenil konajúci sa bardejovský jarmok obrovských rozmerov. Celé námestie a všetky priľahlé ulice boli preplnené stánkami s remeselnou výrobou, jarmočnými gurmánskymi špecialitami a lunaparkovými atrakciami s kolotočmi. Rozmery podujatia bolo jasne vidieť z vyhliadkovej veže baziliky sv. Egídia. Po príchode do Hvezdárne a planetária v Prešove nám riaditeľ Mgr. Viliam Kolivoška vysvetlil ich históriu aj súčasné aktivity a previedol nás priestormi budovy a planetáriom vybavenom analógovým aj digitálnym systémom. Najväčší nápor návštevníkov pochádza zo škôl, pre ktoré sú tu pripravené programy na každej úrovni. Na večeru a zmrzlinu sme si spravili rozchod v starom meste a ja som si vychutnal burger v parku pri Neptúnovej fontáne. Večer v planetáriu sme si pustili hudobný audiovizuálny program pod umelou hviezdnou oblohou - púť históriou a najväčšími hitmi svetoznámej hudobnej legendy Pink Floyd. Pre návštevníkov planetária môžeme túto novinku jednoznačne odporučiť.
Najakčnejší deň našej cesty musela byť sobota, keď sme sa v rámci presunu do Žiliny zastavili na viacerých spomenutiahodných miestach a následne realizovali bohatý odborný program. Na začiatok sme navštívili Múzeum Solivar v Prešove, národnú kultúrnu pamiatku a jednu z najvýznamnejších technických pamiatok na Slovensku. Dozvedeli sme sa o spracovaní soli a histórii jej ťažby počínajúcej v šestnástom storočí. Po necelej hodine jazdy bolo ďalšou zastávkou historické centrum Levoče, patriace do zoznamu UNESCO spolu s oltárom majstra Pavla. Spoločný obed sme si dali v reštaurácii situovanej priamo na historických hradbách Levoče. Po ďalšej hodine jazdy sme odparkovali pri severnom brehu Liptovskej Mary. S úžasným výhľadom na Nízke Tarty sme sa schladili v najvǎčšej vodnej nádrži Slovenska. Nasledovala hodinu a pol dlhá jazda do Žiliny obchádzajúca uzavretý úsek okolo Strečna cez Zázrivú a Terchovú. Po bleskovo-rýchlej večeri sme vyrazili k Pozorovateľni na Malom Diele, kde už nás čakal Anton Šiser v domčeku s odsúvateľnou strechou. Najfascinujúcejšia bola stále perfektne funkčná paralaktická montáž V. Šafaříka nemeckého typu z druhej polovice 19. storočia s inštalovaným katadioptrickým reflektorom Schmidt-Cassegrain MEADE LX200R. Zaostrili sme na dvojhviezdy Albireo a Mizar na ktorých sme si skontrolovali ostrosti našich zrakov, hviezdokopy H a Chi Persei, neskôr Saturn aj Mesiac po ich východe. Pozorovateľňu stále navštevuje veľa ľudí a podľa slov Antona Šisera záujem verejnosti o astronomómiu v súčasnosti stúpa.
Po návrate na ubytovňu sme si pre veľký záujem spravili polnočnú prednášku o antihmote, ktorú som si pripravil deň pred tým. Povedali sme si o tom, že existenciu antihmoty predpovedal Dirac na základe relativistického rozšírenia Schrödingerovej rovnice, o tom, že jej častice vznikajú pri vysokých energiách a anihilujú pri strete s obyčajnou hmotou, o baryónovej asymetrii vo vesmíre, ktorú pozoruje aj magnetický spektrometer na ISS, aj o gravitačnom experimente s antihmotou v CERNe. Ťažké témy na takú pokročilú hodinu, no vážim si veľký záujem aj množstvo otázok aj nasledujúci deň.
Našu cestu po hvezdárňach sme zavŕšili v Kysuckej hvezdárni v Kysuckom Novom Meste. Po prehliadke vonkajšieho areálu so slnečnými hodinami a geologickou expozíciou nás RNDr. Ján Mäsiar privítal v kupole na streche budovy. Reflektorom Newton 250/1200 sme pozorovali slnečné škvrny a protuberancie a následne sme si refraktorom Zeiss AS 200/3000 ukázali ako sa zaznamenávajú na papier metódou priemetu. Dokonca sme za svetla pozorovali aj Venušu a Arktúr. Skúšali sme aj Merkúr, no ten nebol dostatočne jasný aby sme ho na dennej oblohe rozoznali.
Po pozorovaní sme si ešte v priestoroch hvezdárne spravili prednášku, ktorú si pripravil Mgr. Michal Šturc o štruktúre a vývoji špirálových galaxií, a tiež o nedávnych astrometrických výsledkoch vesmírneho teleskopu Gaia naznačujúcich nižšie než predpokladané množstvo temnej hmoty v našej galaxií. Po tomto veľmi zaujímavom programe sme si už len dali obed v Žiline, rozlúčili sme sa po týždennej ceste plnej skvelých zážitkov, a nasadli do áut smer Bratislava.
V závere treba spomenúť, že naša cesta po hvezdárňach bola veľmi úspešná. Navštívili sme hvezdárne v Žiari nad Hronom, Rimavskej Sobote, Roztokoch, Prešove, Žiline a Kysuckom Novom Meste. Počasie nám bolo relatívne dobré celú dobu, až na občasnú vysokú oblačnosť, ktorú osvetľoval Mesiac v splne. Podarilo sa nám pozorovať väčšinu planét, Slnko blížiace sa do maxima svojho cyklu, galaxie, hviezdokopy, hmloviny, dvojhviezdy, a samozrejme výnimočný úkaz zákrytu Saturnu Mesiacom. Veľa sme sa dozvedeli o odbornej aj popularizačnej činnosti jednotlivých hvezdární. Je skvelé počuť, že záujem verejnosti aj škôl o astronómiu pretrváva a niekde aj rastie, čo je aj pre nás do budúcna veľmi motivujúce.
Týmto by sme sa tiež chceli poďakovať všetkým riaditeľom, vedúcim a pracovníkom hvezdární, s ktorých pomocou sa nám podarilo túto aktivitu uskutočniť.